Cesta cez pol sveta

IMG_20170822_204344IMG_20170822_204433IMG_20170822_211438Cesar2Cesar3Cesar4CesarCesar1Moja výmena sa začala ked som sa na letisku v Budapešti rozlučil s rodinou a zavreli sa za mnou dvere. Vtedy som si povedal: ,,Odteraz je to len na tebe,,. Po menších nezhodách v mojej vlastnej hlave som už sedel v lietadle do Paríža. Let trval len dve hodiny a mal som to štastie sedieť pri okne. Lenže kvoli oblačnosti som nevidel vobec nič (Vdaka Iľko :D).
Až ked som dorazil na letisko Charles de Gaulle do Paríža tak som si uvedomil aké je obrovské. Naštastie som nemal terminál daleko a pomáhala mi aj moja živá navigácia, vdaka :). Nastupil som do lietadla samozrejme medzi poslednými pretože na nástup do obrieho Boeingu 777 stála rada 250 ľudí.
Tento let bol magický, videl som Pyreneje (teda dufam že to boli ony), niečo zo Sahary ale ked sme leteli cez Rio tak som spal. Zase som mal miesto pri okne, v uličke sedel jeden mladý asi 30 ročný Argentínec pracujuci v Paríži, Cesar. Síce sme si poriadne nerozumeli ale aj tak sme sa skvelo porozprávali. Fakt super chlapík, kedže už niečo nalietal tak mi aj poradil a celkovo sme sa stali priateľmi. Medzi nami bolo voľné miesto, niečo ako výhra v lotérii na 14 hodinový let.
V Buenos Aires ma čakalo ešte zložitejšie letisko a pri kontrole identity mali trochu problém s mojím pôvodom. Ako keby boli všetci Slováci teroristi :D. Neskôr sme už sedeli s Cesarom pri našich odletových bránach. Po chvíli mi hovorí: ,,Počuj ty si preložil svoj kufor do druhého lietadla ?,,
,,Nie sme sa o to postará letecká spoločnosť,,
No potom som o tom začal pochybovať. Zistil som že mal pravdu, bežal som cez celé letisko do stanu spoločnosti Air France. Odtiaľ ma poslali na letiskovu policiu, nemal som šajnu kde to je a čas sa krátil. Po krátkom španielskom výsluchu a asi hodine čakania som dostal som svoj kufor. Zase som prebehol celé letisko, rozlučil sa s Cesarom a nastupil na bus do lietadla a hľa. Výmenna študentka z Rakuska. 19 ročné, utle a na môj vkus trochu hanblivé dievča. Dali sme sa do reči a zistil som že bude žiť pár minut daleko od mojej školy.
Ked sme konečne prileteli tak nás rodiny milo uvítali a šli sme na obed. Prvé čo si všimnete je že su fakt priateľský a hlavne veľa a radi rozprávaju, nejde ich zastaviť :D.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s