Priemerná Argentínska škola

IMG_20170825_144701IMG_20170825_144713IMG_20170825_190831IMG_20170825_190839IMG_20170825_190908IMG_20170825_190922IMG_20170918_190745[1]IMG_20170918_190757[1]Hned na druhý deň mojej výmeny sa ma host mama opýtala či chcem ísť do školy. Bol som povinný ísť do školy až na druhý týždeñ ale kedže som nemal veľmi čo robiť tak som šiel.
Tu závisí dlžka vašeho školského roku od vašej školy nie ako na Slovensku že školský rok trvá vždy 10 mesiacov. Napríklad moja škola začína v polovici Marca a končí v Oktobri. Teda maju 4 a pol mesiaca prázdnin.
Chodím do školy 5 dní v týždni od druhej poobede do siedmej večer a v pondelky a piatky o ôsmej večer. Fakt že nemusíte ráno vstávať je síce super ale zase nemáte žiadny voľný čas.
Je to veľká škola. Má asi 1400 študentov. Su to vlastne dve školy. ,,Industrial,, je technická škola a ,,De Comercio,, je ekonomická. Používaju tu istu budovu ale technická škola je doobeda a ekonomická poobede. Ja chodím do ekonomickej.
Ked som prvý krát prišiel do školy tak bolo ťažké sa zorientovať pretože všetko vyzeralo rovnako a bolo to naozaj obrovské. Pri vchode do školy je sekuriťák a v momente čo vojdete do školy už nemôžte ísť von. Až na konci vyučovania. školu od okolitého sveta oddeľuje 3 metrový betonový mur a na ňom ešte ostnatý drôt alebo metrové pletivo. Bezpečnosť by sme mali :D.
Ako veľké pozitívum by som počítal spolužiakov. V triede nás je 23. Traja chlapci a dvadsať dievčat. Je to síce super ale chýba mi tu nejaký mužský kamoš :D. Naozaj su tu všetci na vás milý a snažia sa vám pomôcť. Veľa a radi rozprávaju takže musíte byť pripravený že na vás budu mať veľa otázok. Našťastie pár z nich vie po anglicky. Po väčšine sa na hodinách s nimi rozprávam alebo sa učím z mojej španielskej knihy. A toto píšem uprimne a nie preto že ma donutili, verte mi oni si tie články prekladaju :D.
V škole maju malu kuchyňu pre študentov, bufet, ihrisko kam chodia hrať futbal na prestávkach a hlavne špeciálne schody. V čom su špeciálne ? Na prestávke sa na tie schody zbehne asi 10-15 študentov s veľkými plastovými nádobami na desiatu a maju v nich rôzne koláče, buchty, obložené chleby a rožk atd. A následne ich dealujú ostatným spolužiakom za nejaku almužnu.
O týždeň 22. Septembra sa uskutoční Deň študentov čož sa tu oslavuje trochu bujarejšie. Organizuju to študenti jednotlivých škôl. Uskutočňuje sa to na mieste ktoré sa podobá na veľký kemping. Vstupenka stojí niečo okolo 100 pesos čož je asi 5 eur. Ale je tu aj iné riešenie.
Asi týždeň pred touto akciou sa každý deň cez prestávku koná niečo ako tanečná suťaž. Ide o to že musíte tancovať pred všetkými na vyvýšenom podiu a ten kto bude dostatočne dobrý dostane lístok zadarmo.
Samozrejme že som sa na to dal. Spočiatku som nechcel ale po celodennom tlaku dvadsiatich spolužiačiek som im to musel sľubiť. Takže mi všetci držte palce lebo v čase kedy píšem tento článok ma to o pár hodín čaká.

Advertisements

Cesta cez pol sveta

IMG_20170822_204344IMG_20170822_204433IMG_20170822_211438Cesar2Cesar3Cesar4CesarCesar1Moja výmena sa začala ked som sa na letisku v Budapešti rozlučil s rodinou a zavreli sa za mnou dvere. Vtedy som si povedal: ,,Odteraz je to len na tebe,,. Po menších nezhodách v mojej vlastnej hlave som už sedel v lietadle do Paríža. Let trval len dve hodiny a mal som to štastie sedieť pri okne. Lenže kvoli oblačnosti som nevidel vobec nič (Vdaka Iľko :D).
Až ked som dorazil na letisko Charles de Gaulle do Paríža tak som si uvedomil aké je obrovské. Naštastie som nemal terminál daleko a pomáhala mi aj moja živá navigácia, vdaka :). Nastupil som do lietadla samozrejme medzi poslednými pretože na nástup do obrieho Boeingu 777 stála rada 250 ľudí.
Tento let bol magický, videl som Pyreneje (teda dufam že to boli ony), niečo zo Sahary ale ked sme leteli cez Rio tak som spal. Zase som mal miesto pri okne, v uličke sedel jeden mladý asi 30 ročný Argentínec pracujuci v Paríži, Cesar. Síce sme si poriadne nerozumeli ale aj tak sme sa skvelo porozprávali. Fakt super chlapík, kedže už niečo nalietal tak mi aj poradil a celkovo sme sa stali priateľmi. Medzi nami bolo voľné miesto, niečo ako výhra v lotérii na 14 hodinový let.
V Buenos Aires ma čakalo ešte zložitejšie letisko a pri kontrole identity mali trochu problém s mojím pôvodom. Ako keby boli všetci Slováci teroristi :D. Neskôr sme už sedeli s Cesarom pri našich odletových bránach. Po chvíli mi hovorí: ,,Počuj ty si preložil svoj kufor do druhého lietadla ?,,
,,Nie sme sa o to postará letecká spoločnosť,,
No potom som o tom začal pochybovať. Zistil som že mal pravdu, bežal som cez celé letisko do stanu spoločnosti Air France. Odtiaľ ma poslali na letiskovu policiu, nemal som šajnu kde to je a čas sa krátil. Po krátkom španielskom výsluchu a asi hodine čakania som dostal som svoj kufor. Zase som prebehol celé letisko, rozlučil sa s Cesarom a nastupil na bus do lietadla a hľa. Výmenna študentka z Rakuska. 19 ročné, utle a na môj vkus trochu hanblivé dievča. Dali sme sa do reči a zistil som že bude žiť pár minut daleko od mojej školy.
Ked sme konečne prileteli tak nás rodiny milo uvítali a šli sme na obed. Prvé čo si všimnete je že su fakt priateľský a hlavne veľa a radi rozprávaju, nejde ich zastaviť :D.